Bola nedela 8. aprila, tyzden po Velkej noci. Konecne sa oteplilo a bol prvy teplejsi den. Nedela zacala ako kazda ina: vstali sme okolo 10, dali sme si ranajky a potom kavicka v salone vratane maleho talku o vselicom beznom. Obed sa nam podarilo vynimocne urobit skor, takze sme mali asi o dve hodiny dlhsie poobedie ako zvycajne. Spratali sme obed, Katka sla do izby nieco robit a ja som si isiel zapalit ako vzdy na balkon. Bolo dost teplo na to, aby som popolieval prve sadenicky co mi vzisli zo semiacok a uz som ich konecne mohol dat von na slniecko. Isiel som si doplnit konvicu no ked som vosiel dnu, tak Katka uz stala so zhrozenym vyrazom v obyvacke.
‚Ktora celebrita zomrela?‚, prva myslienka, ktora mi preblesla hlavou bola ovplyvnena skusenostami, ako Katka preziva podobne situacie.
„Co sa stalo, Katka?“, spytal som sa a tiez som nahodil zhrozeny vyraz.
Kyv, kyv „Pod….! Pod…!“ kyvanim ruky ma volala aby som ju nasledoval a druhou ma schmatla a tahala niekam.
Smrtelny vyraz tvare mi napovedal, ze asi to bude nieco horsie tragedia znamej celebrity. Mozno sa nieco stalo v rodine. Nejaka choroba maminky? Auto nehoda brata? Bezdomovec v Budapesti?
Posadila si ma vedla seba na okraj postele: „Vidis tam tiez druhu ciarku?“. S hororovym pohladom mi podavala plastovy pruzok. Prve co mi napadlo, ci si chce robit zo mna srandu, ked od farboslepeho muza chce rozpoznat odtiene farby. No hned som pochopil. S nemym vyrazom tvare som sledoval svetlu ciarku vedla druhej tmavsej na tehotenskom teste. Kym sa mi uskrn plizil na usta, tak som pozrel na Katku („uf, dobre, nikto nezomrel“). V tom uz letela facka rovno na moju tvar. „Co si mi to spravil?!“ a smiala sa pri tom. Asi predtym drzala v ruke cili papricku, lebo ma zacalo stipat oko. No to nebol jediny dovod, preco sa mi hrnuli slzy do oci.
0 Comments